Stačí si všímať
Lea Kuková | 25.04.2025
Stalo sa to keď som išla do školy. Bol klasický košický chaos. Bolo chladno, preplnená MHD. Ľudia pozerali do mobilov alebo von z okna. Bola som unavená, vonku fúkalo a hlavou mi išli poznámky z fyziológie, ktoré som si čítala v mobile.
V tom som si periférne všimla staršiu pani, ktorá sedela oproti mne. Bola veľmi bledá a celá sa triasla. Možno jej je len zima, možno to prejde. No po chvíli sa začala zhlboka nadychovať a stlačila si kabelku v ruke tak silno, až jej tie ruky zbledli. Niečo mi hovorilo, že by som sa mala spýtať. Tak som sa k nej nahla a spýtala, či je v poriadku. Prikývla, ale ticho dodala, že sa jej krúti hlava, že má nízky tlak a že od rána ešte nič nejedla. Vytiahla som z tašky fľašu s vodou, ktorú som si nosila na prednášky a podala jej ju. Rozprávala som sa s ňou, aby sa upokojila a neupadla do paniky.
Postupne sa jej začala vracať farba do tváre a po pár minútach sa jej uľavilo. Zobrala si vodu a usmiala sa „Ďakujem ti, dievčatko, keby si tu nebola, neviem, čo by som robila.“ Keď som vystupovala usmiala sa, ešte raz poďakovala a išla MHDčkou ďalej. Ja som pokračovala na prednášku, ale s pocitom, že dnes ráno som sa naučila viac ako z akýchkoľvek poznámok. Niekedy totiž netreba veľa, len si všímať. Nespravila som nič „veľké“. Ale niekedy stačí len trochu vnímavosti a odvahy ozvať sa.
#vDAKAzadobro
V tom som si periférne všimla staršiu pani, ktorá sedela oproti mne. Bola veľmi bledá a celá sa triasla. Možno jej je len zima, možno to prejde. No po chvíli sa začala zhlboka nadychovať a stlačila si kabelku v ruke tak silno, až jej tie ruky zbledli. Niečo mi hovorilo, že by som sa mala spýtať. Tak som sa k nej nahla a spýtala, či je v poriadku. Prikývla, ale ticho dodala, že sa jej krúti hlava, že má nízky tlak a že od rána ešte nič nejedla. Vytiahla som z tašky fľašu s vodou, ktorú som si nosila na prednášky a podala jej ju. Rozprávala som sa s ňou, aby sa upokojila a neupadla do paniky.
Postupne sa jej začala vracať farba do tváre a po pár minútach sa jej uľavilo. Zobrala si vodu a usmiala sa „Ďakujem ti, dievčatko, keby si tu nebola, neviem, čo by som robila.“ Keď som vystupovala usmiala sa, ešte raz poďakovala a išla MHDčkou ďalej. Ja som pokračovala na prednášku, ale s pocitom, že dnes ráno som sa naučila viac ako z akýchkoľvek poznámok. Niekedy totiž netreba veľa, len si všímať. Nespravila som nič „veľké“. Ale niekedy stačí len trochu vnímavosti a odvahy ozvať sa.
#vDAKAzadobro
