Záchrana života
Vlasta Melichová | 24.04.2025
Aj ja mám príbeh, ako som takto rok zachránila život jednému staršiemu pánovi, ktorý sa mi pred očami takmer utopil.
Venčila som kúsok od potoka pri lavičke psíka ešte s dvomi psíčkarkami. Odrazu sa na nás rútil na bicykli pán. Keď som ho videla ako sa rúti na úzky most, cítila som katastrofu. Všetci sme mu rýchlo uhýbali.
Samozrejme, že sa netrafil ani neubrzdil. Preletel cez husté kríky rovno do potoka aj s bicyklom. Hodila som vodítko susede a rýchlo prebehla cez most, dolu k brehu, kde skončil pán. Ležal dolu hlavou v potoku, poblíž bicykel. Snažila som sa mu dvihnúť hlavu aby sa neutopil. Muselo mu vyraziť dych. Chytala som ho za plecia, hlavu. Musel pocítiť, že ho niekto chytá a konečne nadvihol hlavu a nadýchol sa. Tak sa mi uľavilo, až mi slzy vyleteli. Utekala som pre pomoc. Vytiahli ho dvaja susedia, ktorých som zohnala. Posadili ho na breh, vytiahli aj bicykel, ktorého sa pán držal ako kliešť. Nakoniec ho tí dvaja odviedli domov, býval poblíž. Volala som aj sanitku, či nevdýchol vodu aby do rána doma neskonal. Nekonečný hovor so záchranármi, to by už bol iný príbeh, nakoniec odmietli.
Stretla som po týždni toho pána, to už mu deti kúpili ekektrický vozík. Zastavil pri mne a ďakoval cez slzy, že som mu zachránila život.
